Missa 1 pro festis Natalitiis Recordings

(back to Overview)

P. Georgius Zrunek: Missa I. pro festis Natalitiis

© 1997, Ebony, Bratislava

Camerata Bratislava Choir & Players, dir Jan Rozehnal

This is an out-of-print CD produced in Slovakia.

Liner Notes

Article by Jan Rozehnal
English translation by Martin Ward

In the course of preparations to record Zrunek’s Christmas Mass, I realised how true it is that the fewer notes there are, the more the problems. I allude to the fact that in keeping with Franciscan practice of the time, the notation consists for the most part of only two staves, constituting melody line and thorough-bass, and is in essence a sketch which permits of diverse interpretations. This skeleton also contains a number of verbal indications evidently relating to the work’s possible instrumentation, for example: Tutti cum Clarinis (Kyrie, Gloria, Credo, Sanctus, Agnus Dei), Soli 2 cum Clarinis (Credo), Organo Solo (Gloria), Idem inflatur flauta (Gloria), Hic inflatur Tuba Pastoricia and Tuba Past (Gloria, Credo, Agnus Dei).

Počas prípravy nahrávky Zrunekovej Vianočnej omše som si mohol naplno uvedomiť zmysel onoho hudobníckeho „málo nôt, veľa problémov‟. Spomínané dielo je totiž v súlade s dobovou františkánskou praxou zaznamenané zväčša iba na dvoch notových osnovách (melodická línia a generálny bas) v podobe skice, ktorá umožňuje rôzne interpretácie. Táto partičela obsahuje aj niekoľko slovných poznámok, týkajúcich sa pravdepodobne možnej inštrumentácie diela – napríklad Tutti cum Clarinis (Kyrie, Gloria, Credo, Sanctus, Agnus Dei), Soli 2 cum Clarinis (Credo), Organo Solo (Gloria), Idem inflatur flauta (Gloria), Hic inflatur Tuba Pastoricia, resp. Tuba Past (Gloria, Credo, Agnus Dei).

l had been acquainted for some time with several readings of this work by authorities in early-music interpretation, including Miroslav Venhoda, Jaroslav Krček, Andrew Parrott (Gloria) and Peter Zajíček with Musica Aeterna and Sklo. However, it was Ladislav Kačic’s study Opus franciscanum (Slovenská hudba 1992/1) which offered the greatest assistance to my investigation of the work. The author provides an introduction to the Franciscans’ musical practice in the latter half of the eighteenth century, and is also able, in the light of his comparative musicological and historical research, to refute beyond doubt the received attribution of the work to Father Edmund Pascha OFM (1714–1772) and with equal certainty to reassign authorship to Father Juraj Zrunek. (The attribution of works by Franciscan composers, it should be said, is not infrequently a matter of some intricacy, given that opus franciscanum is on the whole anonymous.)

S viacerými interpretáciami Zrunekovej Vianočnej omše znalcov historickej interpretačnej praxe – Miroslav Venhoda, Jaroslav Krček, Andrew Parrott (Gloria), Musica Aeterna s Petrom Zajíčkom a vokálnym súborom Sklo – som sa oboznámil už dávnejšie. Pri štúdiu skladby mi však najväčšmi pomohla štúdia Ladislava Kačica Opus franciscanum (Slovenská hudba 1992/1), ktorá predstavuje úvod do problematiky hudobnej praxe františkánov v druhej polovici 18. storočia. Porovnávací muzikologicko-historický výskum Ladislava Kačica aj jednoznačne vylúčil tradované autorstvo diela P. Edmunda Paschu OFM (1714–1772) a dielo jednoznačne prisúdil P. Jurajovi Zrunekovi. (Identifikácia diel františkánskych skladateľov je neraz veľmi zložitá, keďže opus franciscanum býva spravidla anonymný.)

In my realisation of the work l drew on three sources: the edition of Dr. Mária Jana Terrayová (OPUS Bratislava, 1987), which still attributes the work to Edmund Pascha; a facsimile included in that same edition, and the edition of Ladislav Kačic (Hudobný fond Bratislava, 1993). These sources differ in many details and a new solution often proved necessary.

Pri realizácii diela som vychádzal z troch notových prameňov: z vydania editorky Dr. Márie Jany Terrayovej (OPUS Bratislava, 1987), ktoré pripisuje autorstvo skladby ešte Edmundovi Paschovi, z faksimile skladby, obsiahnutého v spomínanom vydaní a z vydania editora Ladislava Kačica (Hudobný fond Bratislava, 1993). Tieto zdroje sa v mnohých detailoch odlišovali, často bolo potrebné nájsť nové riešenia.

To Zrunek’s skeleton I added parts for period horns, and also employed the same instruments in the Quoniam section with the direction Soli cum Clarinis sine Organo. Also supplied were short motif fragments for shepherd’s whistle (tibia pastoritia) and pipe (tuba pastoritia) which are imitative and improvisational in character and are based on earlier motifs. The thorough-bass realisation is by Peter Guras. The upper part for male voices is doubled an octave below in accordance with Franciscan practice of the time. In some passages I have also added parallel sixths and thirds, and in places complete chords. The soprano part is taken by female, rather than boys’, voices.

K Zrunekovmu partičelovému zápisu som vypracoval party pre prirodzené lesné rohy. Tie som použil aj v časti Quoniam, obsahujúcej pokyn Soli cum Clarinis sine Organo. Krátke motivické fragmenty pastierskej píšťalky a pastierskeho rohu imitačno-improvizačne napodobňujú predchádzajúce hudobné motívy. Part bassa continua vypracoval Peter Guľas. Part mužských hlasov je doplnený o spodnú oktávu k hornému hlasu podľa dobovej františkánskej praxe. Do niektorých úsekov som tiež doplnil sextové či terciové paralelizmy, miestami aj celé akordy. Realizáciu sopránového hlasu som zveril ženským hlasom namiesto chlapcom.

We have endeavoured to integrate Zrunek’s Christmas Mass into a period liturgy. In parts of the Mass proper I have used Gregorian chants (Ad tertiam missam in festis Nativitate Domini) from Liber usualis and two pastorales from Prosae Pastorales (Žilina, 1766). For reasons of time the Lectio and Evangelium of the Mass are omitted.

Pokúsili sme sa hudbu Zrunekovej Vianočnej omše začleniť do dobového ofícia. V častiach omšového propria som použil gregoriánske chorály (Ad tertiam missam in festis Nativitate Domini) z Liber usualis a dve pastorely z Prosae pastorales (Žilina, 1766). Pre časovú náročnosť sú vynechané časti propria Lectio a Evangelium.

I am indebted to Professor Dr. Ján Doruľa, CSc. for his advice and assistance concerning the Moravian-Western Slovak pronunciation of the Zrunek texts.

Ďakujem pánu prof. Dr. Jánovi Doruľovi, CSc. za pomoc a rady pri riešení otázky autentickej moravsko-západoslovenskej výslovnosti textov Zrunekovej Omše.

Father Georgius Zrunek OFM: Chronology

Páter Georgius Zrunek OFM: kalendárium

1736 – Birth of Juraj (Jozef) Zrunek on March 19th in Vnorovy

19. marca 1736, Vnorovy – narodenie Juraja (Jozefa) Zruneka

1750 – Pupil at the Piarist singing school in Kroměříž

1750 – študent speváckeho seminára piaristov v Kroměříži

1754 – Study of rhetoric in Trnava

1754 – štúdium rétoriky v Trnave

1754 – Enters the Franciscan Order in Uherské Hradiště, taking the name Georgius

1754 – vstup do františkánskeho rádu v Uherskom Hradišti, prijatie rádového mena Georgius

1754–1755 – Noviciate in Hlohovec

1754–1755 – noviciát v Hlohovci

1755–1757 – Study of philosophy at Nižná Šebastová

1755–1757 – štúdium filozofie v Nižnej Sebastovej

1757–1761 – Study of theology in Hlohovec

1757–1761 – štúdium teológie v Hlohovci

1760 – Ordained priest

1760 – vysvätený za kňaza

1760 – Organist and singing teacher of novices in Kremnica

1760 – organista a učiteľ spevu novicov v Kremnici

1760 – Meeting with the preacher and monk Edmund Pascha OFM

1760 – stretnutie s kazateľom P. Edmundom Paschom OFM

1761–1789 – Organist and teacher of singing and organ at monasteries in Žilina, Gyöngyös, Vác, Kremnica, Bardejov, Okoličné, Pruské, Prešov and Nižná Šebastová

1761–1789 – organista a učitel' spevu a hry na organe v kláštoroch v Žiline, Gyöngyösi, Váci, Kremnici, Bardejove, Okoličnom, Pruskom, Prešove, Nižnej, Šebastovej

1788 – Guardian of the monastery at Niina Sebastova

1788 – gvardián kláštora v Nižnej Šebastovej

1789 – Zrunek dies on March 2nd

2. marca 1789 – P. Georgius Zrunek zomrel

Collections compiled by Father Georgius Zrunek

Zborníky zostavené P. Georgiom Zrunekom

(These contain his own works and those by other Franciscan composers: P.P. Bajan, PE. Kern, P.N. Foil and Fr. A. Marmankovič)

(okrem vlastných diel obsahujú diela ďalších františkánskych skladateľov: P.P. Bajana, P.E. Kerna, P.N. Foita, Fr. A. Marmankoviča)

Praeconium mariale (1761)

Praeconium mariale (1761)

Liber sacrorum, (a collection of Masses and Requiems)

Liber sacrorum, zborník omší a rekviem

Laboritium ... quadripartitum (1767–176B)

Laboritium ... quadripartitum (1767–1768)

Two anonymous collections of Masses and Passions

2 anonymné zborníky omší, pašionál

Harmonia pastoralis – Prosae pastorales (Žilina, 1766)

Harmonia pastoralis – Prosae pastorales (Žilina, 1766)

The Historical Context

Historicko-kultúrne kalendárium

1740 – Coronation of Maria Theresa in Bratislava. Performance of Hasse’s opera Artaxerxes on that occasion in a wood-built theatre

1740 – korunovácia Márie Terézie v Bratislave, v drevenom divadle pri tejto príležitosti uvádzajú operu J.A. Hasseho Artaxerxes

1745 – Justus Torkos: Taxa pharmaceutica Posoniensis, Bratislava (prices for medicaments, advice for doctors, surgeons and midwives; in Hungarian, German and Slovak)

1745 – Justus Torkos: Taxa pharmaceutica Posoniensis, Bratislava (vymedzenie cien liekov, rady pre lekárov, chirurgov a pôrodné baby v maďarskom, nemeckom a slovenskom jazyku)

1750 – Introduction of a passenger service by mail coach

1750 – do prevádzky vstupuje osobná preprava poštovými vozmi

1754 – Pope Benedict XIV permits Maria Theresa to reduce the number of Church holidays in the Austro-Hungarian Monarchy

1754 – pápež Benedikt XIV. udeľuje Márii Terézii povolenie na zníženie počtu cirkevných sviatkov v Rakúsku-Uhorsku

1755 – Hugolín Gavlovič OFM: Valaská škola mravov stodola (The Shepherd’s School), Trnava

1755 – Hugolín Gavlovič OFM: Valaská škola mravov stodola, Trnava

1762 – Mozart performs in Bratislava

1762 – Wolfgang Amadeus Mozart koncertuje v Bratislave

1766 – Albert Sasko-Tešínsky becomes the gubernator in Bratislava

1766 – Albert Sasko-Tešínsky sa stáva miestodržiteľom Uhorska v Bratislave

1767 – Prince Joseph Windischgrätz establishes a textile manufactory in Trenčianske Teplice

1767 – knieža Joseph Windischgrätz zriaďuje textilnú manufaktúru v Trenčianskych Tepliciach

1767 – Jan Severini: Commentatio historica de veteribus incolis Hungariae, Sopron (a treatise on the early history of the Slovaks)

1767 – Ján Severini: Commentatio historica de veteribus incolis Hungariae, Sopron (traktát o pradejinách Slovákov)

1768Constitutio criminalis Theresiana (a penal code in force throughout the Austro-Hungarian Monarchy)

1768Constitutio criminalis Theresiana (trestnoprávny kódex, platný na území Rakúsku-Uhorska)

1777Ratio educationis (reform of the Austro-Hungarian Monarchy’s education system which hastened its secularisation)

1777Ratio educationis (uhorská školská reforma, ktorá urýchlila laicizáciu školstva)

1780 – Death of Maria Theresa, accession of Joseph II

1780 – smrť Márie Terézie, nástup Jozefa II. na trón

1780 – Juraj Papanek: De regno regibusque Slavorum, Bratislava (the first history of the Slovaks)

1780 – Juraj Papánek: De regno regibusque Slavorum, Bratislava (prvé dejiny Slovákov)

1781 – Joseph II issues the Edict (Patent) of Toleration

1781 – Jozef II. vydáva tolerančný patent

1782Pressburské Nowiny, Bratislava, the first newspaper for Slovaks (editor, Štefan Leška)

1782Pressburské Nowiny, Bratislava, prvé noviny pre Slovákov (redaktor Štefan Leška)

1785Staré Noviny Literniho Umeni, Banska Bystrica, first periodical in Slovak (editor, Ondrej Plachý)

1785Staré Noviny Literniho Umeni, Banská Bystrica, prvý časopis v slovenskom jazyku (redaktor Ondrej Plachý)

 

After studying at the conservatory in Kroměříž, JAN ROZEHNAL proceeded to Brno’s Janáček Academy, where he specialised in orchestral and choral conducting. For the following two years he was intern with the Czech Philharmonic, while also conducting the Opera in České Budějovice. The years 1985 to 1990 saw him choirmaster at the State Philharmonic in Brno and artistic director of that city’s Jeunesse Musicale choir, with whom he enjoyed notable success, not least in numerous competitions at home and abroad. Jan Rozehnal has worked regularly with the Moravian Teachers’ Singing Club and has made guest appearances as conductor of the Prague Philharmonic Choir and the Prague Chamber Choir. As principal choirmaster of the Slovak Philharmonic Choir since 1990, he has led these forces in regular collaborations with pre-eminent European orchestras (including the Berlin and Vienna Philharmonic Orchestras) and conductors (among them, Claudio Abbado and Sir George Solti), and has made guest appearances at major concert venues and opera houses, including in Paris, Vienna and Berlin. In 1993 Jan Rozehnal formed the Camerata Bratislava chamber choir.

JAN ROZEHNAL študoval dirigovanie orchestra a zboru na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. V rokoch 1983–1984 bol na stáži v Českej filharmónii, súčasne pôsobil ako dirigent v Juhočeskej opere v Českých Budějoviciach. V rokoch 1985–1990 bol zbormajstrom v Štátnej filharmónii v Brne a umeleckým vedúcim zboru Hudobnej mládeže v Brne, s ktorým sa úspešne zúčastňoval o.i. na početných domácich a zahraničných súťažiach. Pravidelne spolupracoval so Speváckym združením moravských učiteľov a hosťuje na čele Pražského filharmonického zboru a Pražského komorného zboru. Od roku 1990 je hlavným zbormajstrom Slovenského filharmonického zboru, ktorý pod jeho vedením spolupracuje s prvotriednymi európskymi orchestrami a dirigentmi (o.i. Berlínsky filharmonický orchester, Viedenskí filharmonici, Claudiu Abbado, James Conlon, Sir George Solti a ď.) a hosťuje na najvýznamnejších koncertných pódiách a operných scénach (Paríž, Viedeň, Berlín a mnohé ďalšie). Roku 1993 založil Jan Rozehnal komorný vokálny súbor camerata Bratislava.

The CAMERATA BRATISLAVA chamber choir was formed in 1993 by members of professional choirs who shared an interest in performing both early and 20th-century music. In the few years that have elapsed, the ensemble has undertaken a number of interesting projects with leading conductors specialising in early music (among them, John Toll, Andrew Parrott, Frieder Bernius, Martin Gester and Jan Kleinbussink), and has performed works by Händel (Dixit Dominus), Purcell (Dido and Aeneas), Blow, Capricornus, Bach (including the St John Passion), Telemann (St Luke Passion), Taverner, Biber (Requiem) and Arvo Pärt (St John Passion, Te Deum). Camerata Bratislava has recorded works by the Spiš polyphonic composer Zarewutius for the Discover label and masses and sacred works by Harant, Handl-Gallus and Šimbracký for Slovart Records. In addition to regular concert appearances at home, it has also performed in the Czech Republic (including at the Brno international music festival) and in Austria.

Komorný zbor CAMERATA BRATISLAVA vznikol roku 1993 z členov profesionálnych zborov, ktorých spájal záujem o interpretáciu Starej hudby, ale i tvorby 20. storočia. Vo svojej krátkej histórii teleso absolvovalo rad zaujímavých projektov s významnými dirigentmi – špecialistami v oblasti interpretácie Starej hudby (John Toll, Andrew Parrott, Frieder Bernius, Martin Gester, Jan Kleinbussink a ď.). Camerata Bratislava uviedla diela G. F. Händela (Dixit Dominus), H. Purcella (Dido a Aeneas), J. Blowa, S. Capricorna, J. S. Bacha (o.i. Jánove pašie), G. Ph. Telemanna (Lukášove pašie), J. Tavernera, H. I. F. Bibera (Requiem), A. Pärta (Jánove pašie, Te Deum). Pre firmu Oiscover nahrala diela spišského polyfonika Z. Zarewutia a pre Slovart Records omše a duchovné kompozície K. Haranta, J. Handla-Gallusa a Jána Šimbrackého. Okrem pravidelného účinkovania na popredných domácich pódiách koncertovala camerata Bratislava v Českej republike (o.i. na Medzinárodnom hudobnom festivale Brno) a Rakúsku.